cvs: phpdoc-sk /chapters tutorial.xml

[email protected] ("Joseph Drake") Fri, 13 Aug 2004 17:01:46 -0000
Newsgroups php.doc.sk
Message-ID <cvsjoseph1092416506@cvsserver>
joseph		Fri Aug 13 13:01:46 2004 EDT

  Added files:                 
    /phpdoc-sk/chapters	tutorial.xml 
  Log:
  simple tutorial
joseph-20040813130146.txt (text/plain, 22.1 KB)
http://cvs.php.net/co.php/phpdoc-sk/chapters/tutorial.xml?r=1.1&p=1
Index: phpdoc-sk/chapters/tutorial.xml
+++ phpdoc-sk/chapters/tutorial.xml
<?xml version="1.0" encoding="iso-8859-2"?>
<!-- EN-Revision: 1.34 Maintainer: joseph Status: ready -->
 <chapter id="tutorial">
  <title>Jednoduchý tutoriál</title>

  <para>
   Tu by sme vám chceli ukáza» úplné základy PHP v skratke, jednoduchý
   tutoriál. Tento text sa zaoberá iba dynamickou tvorbou webovskej stránky
   s PHP, i keï PHP nie je iba schopné vytvára» webovské stránky. Pozri
   sekciu s názvom <link linkend="intro-whatcando">Èo doká¾e
   PHP</link> pre viac informácii.
  </para>
  <para>
   Webové stránky pou¾ívajúce PHP sa spracovávajú práve tak ako be¾né HTML
   stránky a mô¾ete ich vytvára» a editova» rovnakým spôsobom akým normálne
   vytvárate be¾né HTML stránky.
  </para>

  <sect1 id="tutorial.requirements">
   <title>Èo potrebujem?</title>
   <para>
    V tomto tutoriále predpokladáme, ¾e vá¹ server má aktivovanú podporu 
    pre PHP a ¾e v¹etky súbory konèiace na <filename>.php</filename>
    sa spracovávané pomocou PHP. Na väè¹ine serverov je toto východzia
    prípone pre PHP súbory, ale pre istotu sa spýtajte vá¹ho server
    administrátora. Ak vá¹ server podporuje PHP, potom nemusíte urobi» niè.
    Len vytvorte va¹e <filename>.php</filename> súbory, vlo¾te ich do vá¹ho
    web adresára a server ich pre vás automaticky spracuje. Nie je nutné
    èokoµvek kompilova» ani nemusíte in¹talova» extra nástroje. Pod týmito
    PHP súbormi si predstavte jednoduché HTML súbory s celou novou rodinou
    magických tagov, ktoré vám umo¾òujú robi» v¹etky druhy vecí. Väè¹ina
    web hostov ponúka PHP podporu, ale ak vá¹ host nie, uvá¾te 
    èítanie sekcie <ulink url="&url.php.links;">PHP Liniek</ulink>
    pre zdroje ako vyhµada» web hosty pou¾ívajúce PHP.
   </para>
   <para>
    Povedzme, ¾e chcete u¹etri» cennú ¹írku pásma a vyvíja» lokálne.  
    V tomto prípade budete chcie» nain¹talova» webovský server, ako je 
    <link linkend="install.apache">Apache</link> a, samozrejme,  
    <ulink url="&url.php.downloads;">PHP</ulink>. S najväè¹ou pravdepodobnos»ou
    budete tie¾ chcie» nain¹talova» databázu, ako je 
    <ulink url="&url.mysql.docs;">MySQL</ulink>.
   </para>
   <para>
    Tieto mô¾ete nain¹talova» buï individuálne alebo si zvoli» jednoduch¹í spôsob.
    Ná¹ manuál má <link linkend="install">in¹talaèné in¹trukcie pre PHP</link>
    (predpokladajúci, ¾e u¾ nejaký web server máte nastavený). V prípade, ¾e sami
    máte problémy s in¹taláciou PHP, navrhovali by sme vám polo¾i» svoje
    otázky na na¹om <ulink url="&url.php.mailing-lists;">in¹talaènom
    mailing liste</ulink>. Ak si zvolíte kráèa» po jednoduch¹ej ceste, potom
    <ulink url="&url.installkits;">lokalizujte predkonfigurovaný balík</ulink>
    pre vá¹ operaèný systém, ktorý automaticky v¹etko toto nain¹taluje len 
    pomocou pár kliknutí my¹ou. Je jednoduché nastavi» web server s PHP
    podporou na akomkoµvek operaènom systéme, vrátane MacOSX, Linux a Windows.
    Na Linuxe, mô¾ete poklada» <ulink url="&url.rpmfind;">rpmfind</ulink> a
    <ulink url="&url.rpmfind.pbone;">PBone</ulink> za nápomocné pre
    lokalizáciu RPM-iek. Mô¾ete tie¾ chcie» nav¹tívi» <ulink
     url="&url.apt-get;">apt-get</ulink> na vyhµadanie balíkov pre Debian.
   </para>
  </sect1>

  <sect1 id="tutorial.firstpage">
   <title>Va¹a prvá PHP stránka</title>
   <para>
    Vytvorte súbor s názvom <filename>hello.php</filename> a vlo¾te ho
    do root adresára vá¹ho web servera (<varname>DOCUMENT_ROOT</varname>) 
    s následujúcim obsahom:
   </para>
   <para>
    <example>
     <title>Ná¹ prvý PHP skript: <filename>hello.php</filename></title>
     <programlisting role="php">
<![CDATA[
<html>
 <head>
  <title>PHP Test</title>
 </head>
 <body>
 <?php echo '<p>Ahoj Svet</p>'; ?>
 </body>
</html>
]]>
     </programlisting>
     <simpara>
      Pou¾ijte vá¹ prehliadaè pre prístup k súboru s URL vá¹ho web servera, konèiac
      na odkaz súboru "/hello.php". Pri lokálnom vývoji bude táto URL
      vyzera» asi ako <literal>http://localhost/hello.php</literal> 
      alebo <literal>http://127.0.0.1/hello.php</literal>, ale to závisí od
      nastavenia web servera. Ak je v¹etko nastavené správne, tak PHP
      tento súbor spracuje a následujúci výstup bude poslaný
      vá¹mu prehliadaèu:
     </simpara>
     <screen role="html">
<![CDATA[
<html>
 <head>
  <title>PHP Test</title>
 </head>
 <body>
 <p>Ahoj Svet</p>
 </body>
</html>
]]>
     </screen>
    </example>
   </para>
   <para>
    Tento program je extrémne jednoduchý a vôbec ste nemuseli PHP pou¾i»
    na vytvorenie stránky ako je táto. V¹etko, èo robí je zobrazenie:
    <literal>Ahoj Svet</literal> pomocou PHP príkazu <function>echo</function>.
    V¹imnite si, ¾e súbor <emphasis>nemusí by» spustitelný</emphasis> alebo
    nejakým spôsobom ¹peciálny. Server zistí, ¾e sa tento súbor musí interpretova»
    PHP-èkom, preto¾e ste pou¾ili príponu ".php", na ktorú je server nastavený,
    aby bola predaná PHP-èku. Predstavte si to ako normálny HTML súbor, ktorý má
    pre vás dostupnú ¹peciálnu sadu tagov, ktoré robia mno¾stvo zaujímavých vecí.
   </para>
   <para>
    Ak ste tento príklad vyskú¹ali a nestalo sa niè, objavilo sa okno pre 
    download alebo vidíte celý súbor ako text, mo¾ností sú také, ¾e 
    server, na ktorom be¾íte nemá povolené PHP alebo nie je vhodne nastavený.
    Po¾iadajte svojho administrátora, aby vám ho pre vás povolil pomocou
    kapitoly <link linkend="installation">In¹talácia</link> manuálu. 
    Ak vyvíjate lokálne, tie¾ si preèítajte in¹talaènú kapitolu,
    aby ste sa uistili, ¾e v¹etko je vhodne nastavené. Uistite sa,
    ¾e pristupujete k súboru cez http so serverom poskytujúcim výstup.
    Ak iba zavoláte súbor z vá¹ho súborového systému, potom sa nespracuje
    PHP-èkom. Ak aj napriek v¹etkému problémy budú pretrváva»,
    neváhajte pou¾i» jednu z mnohých volieb
    <ulink url="&url.php.support;">PHP podpory</ulink>.
   </para>
   <para>
    Cieµom príkladu je ukáza» ¹peciálny formát PHP tagov.
    V tomto príklade sme pou¾ili <literal>&lt;?php</literal> na oznaèenie
    zaèiatku PHP tagu. Potom sme vlo¾ili PHP príkaz a ponechali sme PHP mód
    pridaním koncového tagu, <literal>?&gt;</literal>. Mô¾ete takto skáka» do a z
    PHP módu v HTML súbore kdekoµvek, kde chcete.  Viac detailov získate
    èítaním sekcie manuálu o <link linkend="language.basic-syntax">
    základnom PHP syntaxe</link>.
   </para>
   
   <note>
    <title>Poznámka o Textových Editoroch</title>
    <para>
     Existuje mnoho textových editorov a Integrovaných vývojových prostredí (IDE),
     ktoré mô¾ete pou¾i» na tvorbu, editovanie a mana¾ment PHP súborov. Èiastoèný zoznam 
     týchto nástrojov sa udr¾iava v <ulink url="&url.phpeditorlist;">Zozname PHP
     Editorov</ulink>. Ak si ¾eláte nejaký editor doporuèi», prosím nav¹tívte
     horeuvedenú stránku a po¾iadajte správcu stránky o pridanie editoru do zoznamu.
     Vlastnie editora s výrazòovaním syntaxu mô¾e by» u¾itoèné.
    </para>
   </note>
   
   <note>
    <title>Poznámka o Word Processoroch</title>
    <para>
     Word processory ako sú StarOffice Writer, Microsoft Word a Abiword nie
     sú optimálne pre editovanie PHP súborov. Ak si ¾eláte jeden pou¾i» pre 
     tento testovací skript, musíte sa uisti», ¾e ukladáte súbor ako <emphasis>prostý
     text</emphasis> ináè PHP nebude schopné skript vykona».
    </para>
   </note>
   
   <note>
    <title>Poznámka o Windows Notepad</title>
    <para>
     Ak svoje PHP skripty pí¹ete pomocou Windows Notepad, budete sa musie»
     uisti», ¾e sa va¹e súbory ukladajú s príponou .php. (Notepad automaticky
     súborom pridáva príponu .txt pokiaµ neurobíte jeden z následujúcich
     krokov, aby ste tomu predi¹li.)  Keï ukladáte súbor a ste vyzvaný
     k poskytnutiu názvu pre súbor, vlo¾te názov súboru do úvodzoviek 
     (napr. "<filename>hello.php</filename>").  Poprípade, mô¾ete kliknú» na 
     'Text Documents' vo vysúvacom menu v dialógovom okne 'Save' a zmeni» nastavenie 
     na "All Files". Potom mô¾ete zada» svoj názov súboru bez úvodzoviek.
    </para>
   </note>
  
   <para>
    Teraz, keï ste úspe¹ne vytvorili fungujúci PHP skript, je èas
    vytvori» najznámej¹í PHP skript! Zavolajte funkciu
    <function>phpinfo</function> a uvidíte veµa u¾itoèných informácii
    o va¹om systéme a nastaveniach akú sú dostupné
    <link linkend="language.variables.predefined">preddefinované premenné</link>, 
    nahrané PHP moduly a <link linkend="configuration">konfiguraèné</link>
    nastavenia. Venujte nejaký èas prezretiu týchto dôle¾itých infomácii.
   </para>
   <para>
    <example>
     <title>Získanie systémových informácii z PHP</title>
     <programlisting role="php">
<![CDATA[
<?php phpinfo(); ?>
]]>
     </programlisting>
    </example>
   </para>
  </sect1>

  <sect1 id="tutorial.useful">
   <title>Nieèo U¾itoèné</title>
   <para>
    Urobme teraz nieèo u¾itoènej¹ie. Chceme zisti», aký druh
    prehliadaèa náv¹tevník pou¾íva.
    Kvôli tomu skontrolujeme re»azec u¾ívateµského agenta, ktorý prehliadaè
    posiela ako èas» HTTP po¾iadavky. Táto informácii je ulo¾ená v <link
    linkend="language.variables">premennej</link>. Premenné v PHP v¾dy zaèínajú
    znakom dolára. Premenná, o ktorú sa práve teraz zaujímame 
    je <varname>$_SERVER['HTTP_USER_AGENT']</varname>.
   </para>
   <note>
    <para>
     <link linkend="reserved.variables.server">$_SERVER</link> je 
     ¹peciálna rezervovaná PHP premenná, ktorá obsahuje v¹etky informácie o web serveri.
     Je známa ako autoglobála (alebo superglobála). Pozrite si odpovedajúcu stránku manuálu o
     <link linkend="language.variables.superglobals">superglobálach</link>
     pre viac informácii. Tieto ¹peciálne premenné boli predstavené v PHP 
     <ulink url="&url.php.release4.1.0;">4.1.0</ulink>.  Pred týmto èasom sme miesto
     nich pou¾ívali star¹ie <varname>$HTTP_*_VARS</varname> polia,
     ako je <varname>$HTTP_SERVER_VARS</varname>. I keï odmietané, 
     tieto star¹ie premenné stále existujú.  (Tie¾ si pozrite poznámku o
     <link linkend="tutorial.oldcode">starom kóde</link>.)
    </para>
   </note>
   <para>
    Na zobrazenie tejto premennej, mô¾ete jednoducho urobi»:
   </para>
   <para>
    <example>
    <title>Vypísanie premennej (Prvok poµa)</title>
    <programlisting role="php">
<![CDATA[
<?php echo $_SERVER['HTTP_USER_AGENT']; ?>
]]>
    </programlisting>
    <para>
     Vzorový výstup tohto skriptu mô¾e by»:
    </para>
    <screen role="html">
Mozilla/4.0 (compatible; MSIE 6.0; Windows NT 5.1)
    </screen>
   </example>
   </para>
   <para>
    Existuje mnoho <link linkend="language.types">typov</link> 
    premenných dostupných v PHP. V hore-uvedenom príklade sme výpisali 
    prvok <link linkend="language.types.array">Poµa</link>.
    Polia mô¾u by» veµmi u¾itoèné.
   </para>
   <para>
    <varname>$_SERVER</varname> je len jedna premenná, ktorú vám PHP 
    automaticky sprístupní. Zoznam sa dá vidie» v sekcii manuálu
    <link linkend="reserved.variables">Rezervované Premenné</link> alebo 
    ich kompletný zoznam mô¾ete získa» pozrením sa na výstup
    funkcie <function>phpinfo</function> pou¾itej v príklade
    v predo¹lej sekcii.
   </para>
   <para>
    Do vnútra PHP tagu mô¾ete vlo¾i» viaceré PHP príkazy a vytvori»
    malé bloky kódu, ktoré robia viac ne¾ len jednoduché echo.
    Napríklad, ak chcete zisti», èi sa pou¾íva Internet Explorer,
    mô¾ete urobi» toto:
   </para>
   <para>
    <example>
     <title>Príklad vyu¾ívajúci <link linkend="language.control-structures">riadiace 
     ¹truktúry</link> a <link linkend="language.functions">funkcie</link></title>
     <programlisting role="php">
<![CDATA[
<?php
if (strpos($_SERVER['HTTP_USER_AGENT'], 'MSIE') !== FALSE) {
    echo 'Pouzivate Internet Explorer.<br />';
}
?>
]]>
     </programlisting>
     <para>
      Vzorový výstup tohto skriptu mô¾e by»:
     </para>
     <screen role="html">
<![CDATA[
Pouzivate Internet Explorer.<br />
]]>
     </screen>
    </example>
   </para>
   <para>
    Tu predstavujeme niekoµko nových konceptov. Máme príkaz 
    <link linkend="control-structures.if">if</link>.
    Ak ste oboznámený so základným syntaxom pou¾ívaným jazykom C,
    tak by vám toto malo pripada» logické. Inak by ste si pravdepodobne
    mali vybra» nejakú úvodnú PHP knihu a preèíta» si prvých pár
    kapitol, alebo si preèíta» èas» manuálu <link linkend="langref">Referencia
    Jazyka</link>. Zoznam PHP kníh mô¾ete nájs»
    na <ulink url="&url.php.books;">&url.php.books;</ulink>.
   </para>
   <para>
    Druhý koncept, ktorý sme predstavili bolo funkèné volanie <function>strpos</function>
    <function>strpos</function> je funkcia vstavaná do PHP
    ktorá vyhµadáva re»azec v re»azci. V tomto prípade hµadáme
    <literal>'MSIE'</literal> (takzvaná ihla) vo
    <varname>$_SERVER['HTTP_USER_AGENT']</varname> (takzvaný stoh sena). Ak sa
    ihla nájde v stohu sena, funkcia vráti pozíciu ihly
    relatívne k zaèiatku stohu sena. Inak vracia
    &false;. Ak nevráti &false;, výraz <link
    linkend="control-structures.if">if</link> vyhodnotí &true;
    a vykoná sa kód vo vnútri {zátvoriek}. Inak sa kód
    nespustí. Nebojte sa vytvára» podobné príklady, 
    s <link linkend="control-structures.if">if</link>, 
    <link linkend="control-structures.else">else</link> a inými 
    funkciami ako sú <function>strtoupper</function> a 
    <function>strlen</function>.  Ka¾dá zodpovedajúca stránka manuálu obsahuje tie¾ 
    príklady. Ak si pou¾ítím funkcie nie ste istý, budete si chcie» preèíta»
    stránku manuálu <link linkend="about.prototypes">ako èíta»
    definíciu funkcie</link> a sekciu o  
    <link linkend="language.functions">PHP funkciách</link>.
   </para>
   <para>
    Mô¾eme teda urobi» krok ïalej a ukáza» ako mô¾ete skáka» do a z
    PHP módu, dokonca aj v strede PHP bloku:
   </para>
   <para>
    <example>
     <title>Mie¹anie módov HTML a PHP</title>
     <programlisting role="php">
<![CDATA[
<?php
if (strpos($_SERVER['HTTP_USER_AGENT'], 'MSIE') !== FALSE) {
?>
<h3>strpos() musela vratit nie-false</h3>
<p>Pouzivate Internet Explorer</p>
<?php
} else {
?>
<h3>strpos() musela vratit false</h3>
<p>Nepouzivate Internet Explorer</p>
<?php
}
?>
]]>
     </programlisting>
     <para>
      Vzorový výstup tohto skritpu mô¾e by»:
     </para>
     <screen role="html">
<![CDATA[
<h3>strpos() musela vratit nie-false</h3>
<p>Pouzivate Internet Explorer</p>
]]>
     </screen>
    </example>
   </para>
   <para>
    Namiesto pou¾itia PHP príkazu echo na vypísanie nieèoho, vyskoèili sme
    z PHP módu a poslali len priame HTML. Dôle¾itým a mocným bodom na
    poznamenanie je, ¾e logický prúd skriptu zostáva netaktný. Iba jeden
    z HTML blokov skonèí poslaním pozorovateµovi závisiac od
    výsledku <function>strpos</function>. Inými slovami, závisí od toho,
    èi sa re»azec <literal>MSIE</literal> na¹iel alebo nie.
   </para>
  </sect1>
   
  <sect1 id="tutorial.forms">
   <title>Spracovanie Formulárov</title>
   <para>
    Jedna z najmocnej¹ích vlastností PHP je spôsob, akým narába s HTML
    formulármi. Základný koncept, ktorý je dôle¾itý pochopi» je, ¾e ka¾dý
    prvok formulára bude automaticky dostupný vá¹mu PHP 
    skritpu. Prosím, preèítajte si sekciu manuálu o
    <link linkend="language.variables.external">Premenných z vonka 
    PHP</link> pre viac informácii a príkladov ako pou¾íva» formuláre 
    s PHP. Tu je príklad HTML formulára:
   </para>
   <para>
    <example>
     <title>Jednoduchý HTML formulár</title>
     <programlisting role="html">
<![CDATA[
<form action="action.php" method="post">
 <p>Tvoje meno: <input type="text" name="name" /></p>
 <p>Tvoj vek: <input type="text" name="age" /></p>
 <p><input type="submit" /></p>
</form>
]]>
     </programlisting>
    </example>
   </para>
   <para>
    Na tomto formulári nie je niè ¹peciálne. Je to priamy HTML formulár
    bez ¾iadnych ¹peciálnych tagov akéhokoµvek druhu. Keï u¾ívatel tento formulár vyplní
    a stlaèí tlaèidlo submit, zavolá sa stránka  <filename>action.php</filename>.
    V tomto súbore by ste napísali nieèo ako toto:
   </para>
   <para>
    <example>
     <title>Vypísanie dát z ná¹ho formulára</title>
     <programlisting role="php">
<![CDATA[
Ahoj <?php echo $_POST['name']; ?>.
Mas <?php echo $_POST['age']; ?> rokov.
]]>
     </programlisting>
     <para>
      Vzorový výstup tohto skriptu mô¾e by»:
     </para>
     <screen role="html">
<![CDATA[
Ahoj Joe. Ma¹ 22 rokov.
]]>
     </screen>
    </example>
   </para>
   <para>
    Malo by by» zrejmé, èo toto robí. Niè na tom nie je.
    Premenné <varname>$_POST['name']</varname> a <varname>$_POST['age']</varname>
    sa vám automaticky nastavia PHP-èkom.  Pred tým sme pou¾ili
    autoglobálu <varname>$_SERVER</varname>; hore sme len predstavili 
    autoglobálu <link linkend="reserved.variables.post">$_POST</link>,
    ktorá obsahuje v¹etky POST dáta.  V¹imnite si ako sa
    <emphasis>metóda</emphasis> ná¹ho formulára POST-ne.  Ak by sme pou¾ili 
    metódu <emphasis>GET</emphasis>, potom by informácia formulára ¾ila 
    v autoglobále <link linkend="reserved.variables.get">$_GET</link>.
    Mô¾ete tie¾ pou¾i» autoglobálu <link linkend="reserved.variables.request">$_REQUEST</link>,
    ak sa nestaráte o zdroj vami po¾adovaných dát. Obsahuje 
    spojenú informáciu o GET, POST a COOKIE dátach. Tie¾ pozri 
    funkciu <function>import_request_variables</function>.
   </para>
   <para>
    V PHP tie¾ mô¾ete narába» s XForms vstupom, i keï budete na nejaký
    èas spokojný s dobre podporovanými HTML formulármi.
    Aj keï práca s XFormami nie je pre zaèiatoèníkov, snáï sa o ne budete
    zaujíma». Máme tie¾ <link linkend="features.xforms">krátky úvod
    k spracovaniu dát prijímanými XFormami</link> v na¹ej sekcii vlastností. 
   </para>
  </sect1>

  <sect1 id="tutorial.oldcode">
   <title>Pou¾ívanie starého kódu s novými verziami PHP</title>
   <para>
    Teraz, keï PHP vyrástlo na populárny skriptovací jazyk, vzniklo mnoho
    verejných prameòom a kni¾níc obsahujúcich kód, ktorý mô¾ete znovu pou¾i».
    PHP vývojári sa èo najviac pokúsili zachova» spätnú kompatibilitu, tak¾e
    skript napísaný pre star¹iu verziu bude be¾a» (ideálne) bez zmien v nov¹ej
    verzii PHP. V praxi to znamená, ¾e nejaké zmeny budú zvyèajne potrebné.
   </para>
   <para>
    Dve z najdôle¾itej¹ích nedávnych zmien, ktoré ovplyvòujú starý kód sú:
    <itemizedlist>
     <listitem>
      <simpara>
       Odmietanie starých <varname>$HTTP_*_VARS</varname> polí
       (ktoré sa musia indikova» ako globálne pri pou¾ití vo vnútri funkcie
       alebo metódy).  Následujúce 
       <link linkend="language.variables.superglobals">autoglobálne polia</link>
       boli predstavené v PHP <ulink url="&url.php.release4.1.0;">4.1.0</ulink>. 
       Sú to: <varname>$_GET</varname>, <varname>$_POST</varname>, 
       <varname>$_COOKIE</varname>, <varname>$_SERVER</varname>, 
       <varname>$_FILES</varname>, <varname>$_ENV</varname>,
       <varname>$_REQUEST</varname> a <varname>$_SESSION</varname>.
       Star¹ie <varname>$HTTP_*_VARS</varname> polia, ako
       <varname>$HTTP_POST_VARS</varname>, stále existujú od ich predstavenia v PHP 3. 
       &avail.register-long-arrays;
      </simpara>
     </listitem>
     <listitem>
      <simpara>
       Externé premenné u¾ viac nie sú registrované v globálnom hµadisku
       ako východzie. Inými slovami, poèiatkom PHP
       <ulink url="&url.php.release4.2.0;">4.2.0</ulink> je PHP direktíva 
       <link linkend="ini.register-globals">register_globals</link> ¹tandardne 
       <emphasis>off</emphasis> v &php.ini;. Preferovaná metóda
       pristupovania k týmto hodnotám je cez autoglobálne polia spomenuté.
       vy¹¹ie. Star¹ie skripty, knihy a tutoriály sa mô¾u spolieha» na to, ¾e 
       je táto direktíva zapnutá. Ak by bola zapnutá, napríklad, dala by sa pou¾i»
       <varname>$id</varname> z URL 
       <literal>http://www.example.com/foo.php?id=42</literal>. Èi u¾ zapnutá
       alebo vypnutá, <varname>$_GET['id']</varname> je dostupná.
      </simpara>
     </listitem>
    </itemizedlist>
    Pre viac detailov o týchto zmenách, pozri sekciu o 
    <link linkend="language.variables.predefined">preddefinovaných premenných</link>
    a tam uvedené odkazy.
   </para>
  </sect1>
  
  <sect1 id="tutorial.whatsnext">
   <title>Èo ïalej?</title>
   <para>
    S va¹imi novými znalos»ami by ste mali by» schopný pochopi»
    väè¹inu manuálu a tie¾ rôzne vzorové skripty dostupné
    v archívoch príkladov. Tie¾ mô¾ete nájs» ïal¹ie príklady na stránkach
    php.net v sekcii odkazov:
    <ulink url="&url.php.links;">&url.php.links;</ulink>.
   </para>
   <para>
    Pre nazretie do rôznych slide prezentácii, ktoré ukazujú viac z toho, èo PHP
    doká¾e, pozri PHP Stránky Konferenèného Materiálu: <ulink url="&url.php.conf;">
    &url.php.conf;</ulink> a <ulink url="&url.php.talks;">&url.php.talks;
    </ulink>
   </para>
  </sect1>
 </chapter>

<!-- Keep this comment at the end of the file
Local variables:
mode: sgml
sgml-omittag:t
sgml-shorttag:t
sgml-minimize-attributes:nil
sgml-always-quote-attributes:t
sgml-indent-step:1
sgml-indent-data:t
indent-tabs-mode:nil
sgml-parent-document:nil
sgml-default-dtd-file:"../../manual.ced"
sgml-exposed-tags:nil
sgml-local-catalogs:nil
sgml-local-ecat-files:nil
End:
vim600: syn=xml fen fdm=syntax fdl=2 si
vim: et tw=78 syn=sgml
vi: ts=1 sw=1
-->